No a zákonník práce? Čo je to vlastne za zákon? Čomu slúži? Komu? Vlastne ho ani netreba. Veď najlepšie odbory sú žiadne odbory. Prečo ho táto vládna garnitúra nezruší? Koho sa bojí? Veď len vtedy bude konečne čiastočne nasýtený moloch zvaný „voľný trh“.
Nuž keby voľný, tak by sa to, snáď s určitou nad sádzkou, aj dalo prijať. Avšak vieme, že voľný trh dnes neexistuje. Je to trh mocných a mocnejších. Koľkí ľudia dnes ovládajú „voľný“ trh? Koľkí na Slovensku? Hm. Treba to zvýrazniť. Predáme. Elektrárne. Za jediný deň keď elektrina vyrobená na Slovensku prešla, po predaní, viac kilometrov ako mala zdražela na dvojnásobok. Ach, pardon. Národná bezpečnosť. Plyn, uskladnený, predtým v Slovenských zásobníkoch, nemohol slúžiť pre upokojenie plynovej krízy na Slovensku, pretože bol cudzí. Nie náš. A to za pár šupou. Ale máme lacnejšie lyžičky. Konečne sa pán Mikloš rozhýbal a zlacnel lyžičky, lebo už som si nevedel ďalej predstaviť, že naši papaláši jedia z lyžičkami za 50 centov. Vďaka pán minister. Ešte, že Vás máme.
A som nesmierne šťastný, že už konečne nebude nezamestnanosť, pretože už bude možné človeka prepustiť a zhanobiť za jednu minútu. Už ma štvalo, že samí vyslúžilci, alebo mamičky, či mladí sopliaci okupujú trhy práce. Správne, von s nimi, aby nešpatili krajinu. To tak, aby nám tu obsmŕdali tí príživníci. Neschopní. Nech idú preč do zahraničia, alebo ešte ďalej.